Tip na cyklovýlet - Sachticky a krásy v okolí Banskej Bystrice

Twitter  

 ... Alebo malý výlet na najtazší kopec široko-daleko. Tip pre kohokolvek zainteresovaného do tajov cyklistiky. Upozornenie: Pocit vystúpat hore a potom nebezpecne rýchlo klesat dole je silne návykový!!

 

Jasné sobotné ráno som uz skoro mesiac nevidel, v celej Európe sú predsa záplavy, no nad Zvolenom sa Niekto zlutoval a preto to dnes vyzeralo slubne. Z domovského Zvolena som vyrazil az o desiatej, pocasie bolo skutocne príjemné, slnecné. Mínal som Kovácovú, Sliac, Velkú Lúku, Hronsek, Vlkanovú, Badín, Rakytovce - po tých rokoch jazdenia to poznám uz naspamät, kto by nie. Do hodiny som bol v Banskej Bystrici - prekvapený a nadšený, kolko cyklistov sa vybralo v tento nádherný den na dvojkolesového kamaráta. Len cestou do Bystrice ich bolo urcite nad tridsat.


V Banskej Bystrici je skoro z akéhokolvek miesta vidiet miestny kopec - Panský diel - v podstate aj môj dnešný ciel, teda presnejšie jeho severná strana svahu a lyziarske stredisko Šachticky. Hore az k hotelu Šachticka vedie len jedna cesta, mozností kde sa na cestu napojit z Banskej Bystrice je nespocetne, no po neúspešných pokusoch a blúdení v meste odporúcam hlavne tú cez dedinku Nemce. Ak však ste znalci, môzete si tie miniatúrne pokusy o znacenie odbocky na Šachticky predsa len na rozdiel odo mna všimnút, a skúsit to po svojom. Jednoducho najjednoduchšie je to tak, ako som to uz tradicne išiel aj ja. Nevýhoda je jediná, prechádzate cez celú Bystricu na smer Brezno, a preto sa nevyhnete asi ôsmim svetelným krizovatkám. Pri cerpacej stanici Shell na konci mesta zabocíte na Kyncelovú, dalej sa pokracuje cez uz spomínané Nemce. Práve v Nemciach zacína mierne stúpanie, ktoré vrcholí za dedinou asi pätstometrovým stúpaním. A tu som sa uz napojil na cestu vedúcu az hore. Na asfalte ma víta zlté znacenie 5km na vrchol, ktoré tu zostalo ešte z cyklistických pretekov Okolo Slovenska roku Pána, ktorý fakt netuším.

 

 Pre mna je práve toto najtazší kopec v kraji, také slovenské Mortirolo. Dovolil by som si ho zaradit medzi top kopce na Slovensku (ani zdaleka sa nechytajú Šturec, Certovica, Sliezsky dom, Štrbské Pleso, Skalka ci kopec z Hodruše do Banskej Štiavnice - ešte to neviem porovnat zo Sitnom a Královou holou, kde sa uz coskoro chystám). Kopec neohúri svojou dlzkou (cca. 5km), ale hlavne sklonom, ktorý je štandardne medzi 17-20% (pre neznalcov týchto komplikovaných percent to znací, ze cesta sa na dlzke jedného kilometra zvýši o 170 az 200 metrov, ale aj to znie chaoticky, jednoducho treba vyskúšat - fakt peklo, ani na sekundu si neoddýchnete). Ja sám som bol pripravený na to, co ma caká, tento kopec je špecifický tým, ze ho môzete íst aj trikrát týzdenne, a stále sa zapotíte, zanadávate si, preco ste neostali radšej doma a podobne. Cestou hore som predbehol piatich odhodlaných cyklistov, na to aké panovalo teplo, mali skvelú náladu a prehodili sme zopár slov a povzbudili sa. Cesta nahor je nekonecná, rýchlost sa u mna pohybovala od 7 do 10 km/h. Hore som si aspon nachvílu vydýchol a poprosil som okoloidúceho uja o jednu fotku. Ujo bol ochotný, bol to lyziar z tamojšieho klubu a hned ma upozornil, ze cestou dole si mám dávat obrovský pozor, je tam štrk, na ktorý doplatil nedávno jeho kolega a po páde skoncil v nemocnici.

 

Uvedomoval som si váhu jeho slov, napokon, bol som tu uz niekolko krát a cesta dolu je teda.. "rýchla". Vzdy si vravím: "Domino, dolu pôjdeš pomaly a budeš si dávat pozor", no nieco, co vo mne spí, sa prebudí az v samotnom zjazde - proste nikdy neodolám. Aj preto som dnes šiel najrýchlejšie, ako som kedy na dvoch kolesách išiel, takmer 90 km/h (nebudem zavádzat, presnejšie 86,92 km/h). Na internete som cítal, ze sa tadial dá "ficat" aj stovkou, ale ak sem pôjdete prvý raz, urcite si dávajte pozor, malá nepozornost, a v tých kríkoch vás uz nik nenájde.

 

S výkonom som bol celkom povedzme spokojný, no nieco mi k úplnej spokojnosti chýbalo. To by som nebol ja, aby som domov nešiel poriadnou oklukou. Z Bystrickej mestskej casti Šalková je dalšie štvorkilometrové stúpanie, ktoré na mna cakalo. Poniky ma vítali ako inak uz pár rokov rozbitou cestou, ale ja som si na tento štandard na našich slovenských cestách uz dávno zvykol.


V Cacíne som si na prameni doplnil vodu a mieril som do Cerína, kde stojí fakt nádherný gotický kostolík z 13. storocia. Urcite sa Vám tam oplatí zastavit, ak budete mat štastie, bude tam aj otvorené ako pocas mojej návštevy, co uz ale bolo dávnejšie. Nakoniec som sa zastavil v Hronseku, kde je další, tentoraz drevený artikulárny kostolík, ktorý figuruje aj na svetovom zozname kultúrneho dedicstva UNESCO.

 

Naštastie som sa vyhol aj prichádzajúcej búrke a tak som po príchode do Zvolena mohol den zakoncit presne s bilanciou 100 kilometrov a pár metrov navyše, co malo byt po horehronsko-muránskej 230 kilometrovej "štreke" dva dni predtým a veporsko-polanskej 150 kilometrovej etape den predtým len "oddychovka", no bolo to práve naopak. Takto som teda zakoncil svoj rekordný cyklistický týzden s poctom 613 kilometrov v sedle.

 

Video zo zjazdu:

 

Twitter  
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie k vášmu účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Pamätaj si ma

Vytvoriť účet

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Užívateľské meno *
Heslo *
Overenie hesla *
E-mailová adresa *
Overenie e-mailovej adresy *

Sledujte nás:

facebook