Výzivové tipy: Zdroje energie a energetické systémy

Twitter  

 Po úvodnom clánku, ktorý sa zaoberal energetickými potrebami a nárocnostou v rámci vytrvalostných a silových športov, pokracuje náš seriál opisom energetických zdrojov a systémov. Dozviete sa, kde berie organizmus energiu, na akom princípe sú jednotlivé systémy zalozené a aké fyziologické aspekty sú s nimi spojené.

 

 

 

 

 

 

 

Krytie energetických poziadaviek – zdroje energie a energetické systémy

Všetky druhy ludskej cinnosti so zvýšeným svalovým úsilím kladú  vyššie nároky na svoje  energetické krytie. Ak nebudú mat kostrové svaly dostatocné mnozstvo energie, nemôzu výkon uskutocnit vôbec alebo len v obmedzenej miere. Pri dlhotrvajúcich výkonoch a zátazi s vysokou intenzitou je problematické energiu doplnovat v dostatocnom mnozstve, co sa prejavuje následnou únavou. Vo väcšine športových odvetví však nie je intenzita zátaze a z nej plynúca energetická spotreba konštantná. Aj preto má ludský organizmus pre svoju cinnost viac systémov, ktoré slúzia na hradenie potrebnej energie.

Energetické zdroje a systémy:

Adenozíntrifosfát – ATP je chemická látka umoznujúca svalovú kontrakciu (stah). Je chemickou zlúceninou molekuly adenínu, D-ribózy a 3 molekúl fosforu (makroergická väzba). Ked dôjde k rozštiepeniu tejto väzby, uvolní sa energia a oddelí sa jedna molekula fosforu. Tým sa ATP pretransformuje na ADP (adenozíndifosfát). Takýto zdroj energie však vydrzí iba 1 – 2 s, t.j. na 1 – 2 svalové kontrakcie. Aby nedošlo k tak rýchlemu vycerpaniu energie, má ludský organizmus tzv. podporné zdroje, ktoré doplnia spät energiu ADP, to znamená, ze resyntezujú ATP a jeho mnozstvo zostáva dostatocné pre dalšiu svalovú cinnost.

 Kreatínfosfát – CP  je primárny energetický zdroj pre resyntézu ADP na ATP pozri:

                                      CP + ADP        =      kreatín + ATP

Tento systém však taktiez nie je pouzitelný ako zdroj energetického krytia v dlhšom casovom úseku. Kreatínfosfátu je v organizme bohuzial tiez velmi málo – jeho celkové mnozstvo by vydrzalo max. 20 s. Kreatínfosfát by sa štiepil na kreatín, fosfor a energiu.

Glykogén + triglyceridy sa získavajú prijatou stravou a sú pouzitelné na zabezpecenie dlhodobej svalovej cinnosti. Sú zdrojom energie, ktorý prijímame vo forme cukrov, tukov a bielkovín. Tieto látky sa v ludskom organizme spalujú na ATP. Prijaté cukry a tuky v potrave (bielkoviny organizmus nevie ukladat) sú transformované a ulozené ako energetická zásoba. Tuky ako energetická rezerva sú prakticky nevycerpatelné a predstavujú u dospelého jedinca zdroj 50 000 kcal energie. Sacharidy, ktoré sú ulozené vo forme svalového a pecenového glykogénu, sú však zdrojom, ktorý postací na cca 60 – 90 minút fyzickej zátaze. 

Metabolizmus - fyziologické aspekty  jednotlivých energetických systémov

ATP – CP tzv. alaktátový systém – intenzita zatazenia je 100 %, teda maximálna zátaz trvajúca najviac do 20 s. Tomuto zatazeniu zodpovedá interval odpocinku 1:4 – 5 v rámci jednej série. Medzi sériami by sa mali dodrzovat intervaly odpocinku 5 – 10 minút.

ATP – LA tzv. laktátový systém – intenzita zatazenia je submaximálna, teda 90 %. Dlzka zatazenia sa pohybuje od 20 do 120 s. Interval odpocinku 1:3 v rámci jednej série. Pulzová frekvencia je maximálna a rovnako tak percento spotreby kyslíka. Tu sa uz vytvára laktát, ktorého výška môze byt podla trénovanosti jedinca az 20 mmol/l. Tréning tohto typu sa nesmie zaradit viac ako 2-krát v rámci týzdenného cyklu.

LA – O2 tzv. laktátový oxidatívny systém – intenzita zatazenia je 70 %. Dlzka zatazenia sa pohybuje od 2 do 10 minút. Interval odpocinku 1:1. Pulzová frekvencia sa pohybuje medzi 90 – 95 % maxima a hladina laktátu od 4 do 8 mmol/l. Ide o tréningy tzv. špeciálnej vytrvalosti a môzeme ich zaradit viackrát v rámci týzdenného tréningového cyklu.

O2 systém tzv. oxidatívny – intenzita zatazenia sa pohybuje v rozmedzí od 40 do 60 %. Dlzka zatazenia od 10 minút az napr. po maratónsky beh. Hladina laktátu je v aeróbnom pásme, teda okolo 2 mmol/I. Ide o vytrvalostné tréningy, ktoré v maximálnej miere stimulujú oxidatívne procesy.

Príklad:
Tréning ATP-CP,  rýchlost do 8 s
Dlzka zatazenia: 8 s/úsek, intenzita zatazenia 100 %
Úseky: 6
Série: 6
Odpocinok medzi úsekmi: 1:4 (t.j. 32 s)
Odpocinok medzi sériami: 7 min.

Autor: Peter Jez, odborný výzivový poradca, www.faktorplus.cz

Zdroj: www.aminostar.sk

Twitter  
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie k vášmu účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Pamätaj si ma

Vytvoriť účet

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Užívateľské meno *
Heslo *
Overenie hesla *
E-mailová adresa *
Overenie e-mailovej adresy *

Najbližšie podujatie

Žiadne udalosti

Sledujte nás:

facebookgoogle-plustwitter